Keď sa Sovietsky zväz presvedčil o ničivých účinkoch atómových bômb zhodených Američanmi na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, začal venovať mimoriadnu pozornosť vývoju vlastnej atómovej zbrane.
Múzeum obetí komunizmu v Košiciach pár dní pred 5. výročím svojho vzniku (24. júna 2021) otvorilo výstavu Jáchymovskí väzni, ktorá mapuje obdobie po 2. svetovej vojne po nástupe komunizmu v Československu, keď v okolí Jáchymova vybudovali trestanecké pracovné tábory na ťažbu uránu pre jadrový program Sovietskeho zväzu.
V rokoch 1949 až 1961 tábormi prešlo takmer 70-tisíc väzňov, ktorí tam zažívali neľudské podmienky bez ochrany pred rádioaktívnym žiarením. Mnohí z nich boli politickí väzni.
“Časť historikov, ktorí sa tejto téme venujú, odhaduje, že politickí väzni tvorili až dve tretiny. Iní historici sa skôr prikláňajú k polovici,” povedal riaditeľ a zakladateľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric.
Informácie k výstave čerpali z viacerých publikácií, predovšetkým z dvoch: Jáchymovské tábory – peklo, ve kterém mrzlo , ktorú napísal Zdeněk Bauer, a Přišli jsme na svět proto, aby nás pronásledovali od Tomáša Bursíka.
Konkrétne príbehy jednotlivých väzňov pochádzajú z 350 spisov, ktoré múzeum získalo z väzenského archívu v Leopoldove. Týkajú sa odsúdených, ktorí boli v 50. rokoch minulého storočia vo väznici štátnej bezpečnosti na Pribinovej ulici v Košiciach.
“Teraz sme sa zaujímali o to, koľkých poslali do jáchymovských baní. Bolo ich 134, teda takmer štyridsať percent,” dodáva Pavol Hric. “Je to zaujímavá korelácia medzi tým, že v Jáchymove bol nedostatok baníkov, a tým, že súdy odsudzovali ľudí a – dá sa povedať, že na objednávku – zabezpečovali dostatok väzňov, aby mal kto ťažiť urán.”
Sovietski poradcovia
Až do konca 2. svetovej vojny sa urán využíval primárne ako farbivo na glazúry a sklo.
Avšak po vojne sa stal jednou z najcennejších strategických surovín nastupujúcej studenej vojny.
Keď sa Sovietsky zväz presvedčil o ničivých účinkoch atómových bômb zhodených Američanmi na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, začal venovať mimoriadnu pozornosť vývoju vlastnej atómovej zbrane. Vďaka jáchymovskému uránu získal kľúčovú surovinu pre budovanie svojho nukleárneho arzenálu.
Na čele Národného podniku Jáchymovské bane bol síce československý riaditeľ, ale hlavné slovo mali rôzni sovietski „poradcovia“. V roku 1955 ich bolo už viac ako 720.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK