Tesne po pandémii mala Nikola Richterová pocit prepracovania a neznesiteľnej polarizácie, preto odišla zo Slovenska a naplánovala si sabatikal vo Fínsku. Zapáčilo sa jej, že Fíni si v sebe pestujú odolnosť voči nepriaznivému počasiu aj životným udalostiam a vedome posilňujú svoju súdržnosť.
Dnes pracuje pre výskumný inštitút DEKK, ktorý skúma sociálnu kohéziu, teda to, či ako spoločnosť držíme spolu. Slovensko však z týchto štatistík na rozdiel od Fínska nevychádza vôbec dobre.
„Je zaujímavé, že v našom prípade môžeme rozprávať skôr o nedôvere ako o dôvere medzi ľuďmi,“ hovorí Richterová. „Keď sme sa však ľudí pýtali na dôveru voči rodine alebo ľuďom, ktorých poznajú, bola veľmi vysoká. Pri rodine to bolo 99 percent, pri susedoch približne 81 percent. Na Slovensku teda dôverovať vieme, ale potrebujeme ľudí poznať.
V rozhovore sa dozviete, ako si ľudia vytvárajú „náhradné“ systémy istoty a čo sa deje v spoločnosti, z ktorej sa dôvera vytráca.
Podľa viacerých medzinárodných štatistík už vieme, že Slovensko patrí k najviac polarizovaným krajinám na svete. Tretina obyvateľov dokonca hovorí, že pre politické názory prerušili kontakty so svojimi blízkymi. Načo je dôležité skúmať dôveru medzi ľuďmi?
V každom vzťahu – priateľskom, ľúbostnom, ale napríklad aj podnikateľskom či pracovnoprávnom – musí byť zakomponovaný prvok dôvery. Dôvera je jedným z hlavných ukazovateľov súdržnosti v spoločnosti; ukazuje, ako spoločnosť naozaj funguje.
V DEKK-u skúmame medziľudskú a inštitucionálnu dôveru. Medziľudská dôvera meria to, ako ľudia na Slovensku dôverujú iným ľuďom – najmä tým, ktorých nepoznajú. Pri inštitucionálnej dôvere sa ľudí pýtame, ako veria vybraným inštitúciám v krajine, prípadne medzinárodným inštitúciám. Bez dôvery sa totiž spoločnosť síce môže udržať, ale nedokáže fungovať súdržne.
Aké sú najzákladnejšie zistenia z prieskumu, ktorý ste robili?
Potvrdili sme si, že medziľudská aj inštitucionálna dôvera na Slovensku nie je úplne dostatočná. Len zhruba štvrtina Slovákov dôveruje iným ľuďom, čo v praxi znamená, že väčšina ľudí si myslí, že pri stretnutí s inými treba byť obozretný. Tento postoj nás ovplyvňuje v podstate pri všetkom, čo robíme, ako sa cítime, ako rozmýšľame a ako fungujeme s inými.
V európskom porovnaní patríme medzi menej dôverčivé krajiny. Môžeme sa porovnať možno s Českom, kde je medziľudská dôvera na úrovni 36 percent, čo taktiež nie je väčšina, ale dôvera je tam vyššia – a to znamená, že sa to prejavuje aj vo fungovaní spoločnosti. Naopak, úplný rozdiel vidíme pri porovnaní napríklad s Fínskom, s ktorým mám za posledné roky aj osobnú skúsenosť. Medziľudská dôvera je tam na úrovni 72 percent, čiže je to takmer opačná situácia.
Ako sa tieto čísla premietajú do reálneho fungovania?
Ukážem vám to na svojom príklade. Už niekoľko rokov chodím v zime
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK