V detstve ho okolie pre farbu pleti často mylne považovalo za Róma. „Pravidelne si predo mnou ktosi odpľul na chodníku, aby bolo jasné, čo mi chce povedať,“ hovorí Alan Le Van.
Hoci má vietnamské korene, sám seba vnímal od detstva ako Slováka a skutočný význam svojej identity pochopil až v dospelosti, keď strávil vo Vietname a v juhovýchodnej Ázii tri roky ako dobrovoľník.
Dnes Alan Le Van pomáha integrovať cudzincov v Trnave a hovorí, že Slovensko urobilo od 90. rokov obrovský krok vpred. „Občas sa mi zdá, že na Slovensku sme na seba príliš prísni. Naše očakávania sú nastavené tak, že by boli výzvou aj pre 200-ročné demokracie,“ hovorí Le Van.
V rozhovore sa rozprávame o tom, aké detstvo prežil v zmiešanej vietnamsko-slovenskej rodine; kedy v sebe prvýkrát objavil vietnamskú časť svojej identity a akú zásadnú zmenu mu to prinieslo do života.
Tento rok spolupracuje na organizácii festivalu Deň Vietnamu , ktorý predstavuje vietnamskú kultúru širšej verejnosti. Začiatkom júla sa po prvýkrát bude konať v Trnave v amfiteátri.
Podľa vášho krstného mena človek nemá šancu zistiť, že máte vietnamské korene. Urobili to rodičia zámerne?
Nie, je to oveľa prozaickejšie. Moja mama bola veľká fanúšička Alaina Delona. (smiech) A priezvisko som mal veľmi dlho slovenské – po mame. Nedebatoval som s rodičmi o tom, prečo to tak bolo, ale predpokladám, že ich k tomu viedlo najmä to, aby som bol odmala považovaný za domáceho najviac, ako to bolo možné.
Dnes však máte vietnamské priezvisko Le Van. Ako sa to stalo?
Keď som bol v ôsmom ročníku základnej školy,
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK