Agentúra Bloomberg zverejnila návrh memoranda o porozumení, ktoré by mali zástupcovia USA a Iránu podpísať vo piatok vo švajčiarskej Ženeve. To by malo ukončiť boje a otvoriť Hormuzský prieliv.
Aj keď sa niektoré technické detaily ešte môžu meniť, viacerí analytici sa už pozreli na memorandum, ktoré by malo byť akýmsi základom, na ktorom má byť postavená budúca mierová dohoda. Porovnávali ho so zmluvou z roku 2015, ktorú s Iránom podpísal vtedajší americký prezident Barack Obama.
Donald Trump nazýval Obamovu zmluvu s Iránom „najhoršou dohodou, aká bola kedy vyrokovaná“. Podľa českého bezpečnostného experta Petra Mlejneka však súčasné memorandum o porozumení obsahuje „niekoľko prekvapivých podobností“.
„Rovnako ako v roku 2015 dostáva Irán prístup k ekonomickým výhodám, rušia sa sankcie a odkladá sa definitívne riešenie niektorých kľúčových jadrových otázok na budúce rokovania. A rovnako ako v roku 2015 sa balistický raketový program prakticky vôbec nerieši. Načo teda bola tá vojna?“ napísal český expert .
Pozreli sme sa bod po bode na to, čo zmenila americká vojna v Iráne.
Hormuzský prieliv
Ako to bude: V memorande sa hovorí, že do 30 dní Američania zrušia blokádu iránskych lodí v Hormuzskom prielive. Rovnako sa Irán zaviaže, že okamžite prijme „opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa prevádzka obchodných lodí z Perzského zálivu do Ománskeho mora a naopak do 30 dní obnovila na predvojnovú úroveň“.
V návrhu memorande, ako ho zverejnil Bloomberg, sa vyslovene nepíše, že by premávka mala byť bezplatná, no predchádzajúce vyjadrenia oboch strán hovoria, že by to tak minimálne dočasne malo byť.
Iránski predstavitelia však vraveli, že po 60 dňoch chcú opäť vyberať isté poplatky napríklad za navigáciu.
Američania s tým nesúhlasia, no priznávajú, že to nemajú dohodnuté. „Očakávame, že prieliv bude dlhodobo otvorený bez mýta, a práve to je vec, ktorú budeme riešiť v rámci technických rokovaní,“ povedal pre CBS News americký viceprezident J. D. Vance, ktorý by mal memorandum v piatok podpísať.
Ako to bolo predtým: Hormuzský prieliv v roku 2015 nebol témou. Irán si netrúfol blokovať dopravu obchodných lodí, pretože tým porušuje Dohovor OSN o morskom práve, ktorý krajinám zakazuje obmedzovať „neškodnú plavbu“ vo výsostných vodách a zakazuje vyberať poplatky za plavbu.
To vojna zmenila. Irán začiatkom marca zablokoval premávku v prielive. Namiesto 135 lodí prešlo denne cez Hormuzský prieliv približne 10. To spôsobilo okrem iného rast cien ropy na svetových trhoch a následne aj cien palív na čerpacích staniciach v rôznych štátoch vrátane Slovenska. To sa premietlo do zvýšenej inflácie.
Irán tak urobil niečo, čo preň bolo dlho tabu. Otázkou teraz je, či sa tejto možnosti vzdá, alebo ju bude používať aj v budúcnosti. „Irán sa pravdepodobne pokúsi využiť zdanlivo nejednoznačné znenie dohody týkajúce sa Hormuzského prielivu, aby si zabezpečil kontrolu nad lodnou dopravou cez tento prieliv,“ píše Inštitút pre štúdium vojny.
Dohoda o iránskom jadrovom programe
Ako to bude: Návrh memoranda vyslovene uvádza , že Irán
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK