The truth about the Bermuda Triangle will surprise children, says lecturer Dušan Valent

Dušan Valent už vyše pätnásť rokov prednáša na školách o vede a kritickom myslení.

„U prvákov a druhákov to, samozrejme, valcujú dinosaury. Sú prípady, keď dá škola deťom z mojich tém na výber a vtedy dominujú témy o záhadách,“ hovorí Valent, ktorý deťom vysvetľuje, prečo je ľudský mozog nespoľahlivý a vidí strašidelné záhady aj v príbehoch, ktoré veda už dávno vysvetlila.

K modernej záhadológii výrazne prispeli televízie ako History Channel či Discovery, ktoré využívali prienik vedy, pseudovedy a popkultúry na tvorbu senzácií. Valent vraví, že v súčasnosti sa tento obsah presunul na sociálne siete, kde zažívajú príbehy o „nevysvetliteľných fenoménoch“ ďalšie kolo slávy.

„Niektoré typy záhad sa dnes stávajú veľmi populárnymi v skupinách, kde je základom politická orientácia. V USA je bežné, že tieto veci šíri krajná pravica alebo manosféra. Asi aj vďaka Joeovi Roganovi, ktorý má veľkých kamarátov medzi najhlasnejšími šíriteľmi pseudovedy vrátane tej o archeológii či o fenoméne ufa,“ hovorí popularizátor, ktorý zároveň vedie magazín o najstarších dejinách.

Tie sú podľa neho často spojené so šovinizmom či pseudoarcheológiou, ktorú sa snaží vyvracať. „Ľudia majú sklon cítiť satisfakciu, keď si povedia, že sú súčasťou významného národa či etnika. Je totiž oveľa jednoduchšie prisvojiť si zásluhy iných ľudí než niečo dokázať sám. Je to taká univerzálna ľudská vlastnosť a na Slovensku v tom nie sme výnimoční.“

V rozhovore sa dozviete:

prečo dinosaury nevyzerali ako v  Jurskom parku ;

ako deťom vysvetľuje virálne videá o duchoch či bermudskom trojuholníku;

prečo si veľa príbehov a symbolov zo staroslovanských dejín prisvojili pravicoví extrémisti;

čo so senzačnou a falošnou vedou robí umelá inteligencia a deepfake videá;

aké filmy a seriály si pozrieť, keď okrem príbehu chcete aj správnu historickú atmosféru.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Chodievate prednášať deťom na základné a stredné školy o dinosauroch, praveku či kritickom myslení. Čo ich zaujíma najviac?

Veľmi záleží na veku. U prvákov a druhákov to, samozrejme, valcujú dinosaury. Sú prípady, keď dá škola deťom z mojich tém na výber a vtedy dominujú témy o záhadách. Jedna sa volá Prečo vidíme duchov v kontexte ľudskej mysle a kritického myslenia a druhá Tajomstvá najväčších záhad .

Na jednej strednej škole som mal napríklad prednášku o duchoch šesťkrát za sebou, čiže decká táto téma naozaj zaujíma a informácie o záhadách ich bombardujú aj na sociálnych sieťach. Sám som bol už ako malý chlapec nadšencom záhad, ale keďže som vyštudoval vedu, pozerám sa na ne inak. Takže niekedy máme veľmi živé debaty.

Nie sú deti sklamané, keď im poviete, že záhady majú racionálne vysvetlenie?

Nevšimol som si to. V prvom rade sa však snažím zdôrazňovať, aby sa nebáli. Ľudia totiž môžu zažiť veci, ktoré pôsobia zvláštne až nadprirodzene. Najmä ak nevedia, ako funguje ľudský mozog, a svoje dojmy si často aj vplyvom popkultúry vysvetľujú trošku inak. Takže sa sústreďujem najmä na to, aby ich takýto zážitok nevydesil. Vidím, že mnohé deti si rýchlo vedia osvojiť triezvejší pohľad a potom sú menej ochotné veriť úplne hocičomu.

Vrátim sa ešte k dinosaurom, keďže nepoznám veľa detí, ktoré by tieto obrovské vyhynuté tvory nefascinovali. Prečo sú medzi nimi také populárne?

Úprimne, stále nechápem, prečo dinosaury nemajú radi úplne všetci. Lebo ja som z tejto obsesie nikdy nevyrástol. Ale vo všeobecnosti je to dané aj tým, že deti majú rady všetko, čo je hrozivé alebo veľké, a mnohé dinosaury boli naozaj obrovské. Ja som sa k dinosaurom ako dieťa dostal cez draky. Bol som nimi nadšený, poznal som ich z rozprávok a potom som v knižnici našiel knižky o dinosauroch. To ma oslovilo a výsledkom je, že som študoval paleontológiu.

Asi najznámejším filmom o dinosauroch je Jurský park . V jednom z popularizačných videí hovoríte, že dinosaury vyzerali úplne inak, než si ich pamätáme z tohto filmu. Kedysi sa totiž verilo, že dinosaury vyzerali ako nájdené kostry obtiahnuté svalmi a kožou. Čo si veda myslí o výzore takého tyranosaura dnes?

Stále sa stretávam s tým, že ľudí zaskočí, keď im poviem, že dinosaury nevyzerali ako v  Jurskom parku . Ale aby som tomu filmu nekrivdil, keď v roku 1993 vyšiel, tvorcovia sa snažili byť čo najvernejší vtedajšiemu stavu poznania. Dnes je známejšia súčasná séria Jurský svet , no tieto filmy sú paradoxne ešte nepresnejšie. Jednak urobili z dinosaurov príšery, čomu sa Spielberg chcel vyhnúť, a zároveň úplne prestali reflektovať vedu.

Takže napriek tomu, že dnes vieme o dinosauroch viac, mnohé veci sú zobrazené správnejšie vo filme spred vyše tridsiatich rokov. Napríklad v pokračovaní Jurského parku mal stegosaurus chvost vysoko nad zemou, ale v  Jurskom svete  ho takmer vláči po zemi. To poznáme zo starých ilustrácií Zdeňka Buriana spred takmer sedemdesiatich rokov. Pri mnohých veciach stratil Jurský svet záujem reflektovať realitu a stal sa z neho iba „film s p…