Deti potrebujú tráviť čas s rodičmi, aby si vybudovali spolu vzťah. „Všetky ostatné zručnosti sa dajú naučiť neskôr,“ hovorí Michal Sivák. Rómsky učiteľ získal cenu verejnosti v ankete Učiteľ roka.
Michal Sivák učí na súkromnej základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v Bratislave. Pochádza zo Stropkova, jeho otec vyrastal v osade.
Sivák vyštudoval gymnázium, potom vysokú školu, učil aj v materskej škole na Luníku IX.
V rozhovore hovorí:
ako v rodine vnímali vzdelanie;
ako mu mama pomáhala s učením a ako si po päťdesiatke urobila maturitu;
čo dnes chýba učiteľom,
ale aj o svojich skúsenostiach s rasizmom a predsudkami.
Aký ste boli žiak?
Na prvom stupni som bol žiak, ktorý objavoval, skúšal, chcel sa učiť, ale nevedel ako. Som z trojčiat a prvé tri ročníky sme absolvovali spolu s mojimi súrodencami. Neskôr – pre konflikty v rodine – som išiel na cirkevnú školu. Súrodenci ostali na štátnej. Žiakom som reálne začal byť až v siedmom ročníku, keď som si uvedomil, že sa mi známky zapisujú na strednú školu. Vtedy som si uvedomil, že musím niečo robiť.
Prvýkrát som sa reálne učil literárne dielo Daniela Defoea Robinson Crusoe pod schodmi. To bol prvý moment, keď som si uvedomil, že musím začať makať. Do šiesteho ročníka som nemal potrebu sa učiť, stačil mi výklad v škole. Nikdy som nerozumel, prečo sa moji nerómski spolužiaci museli doma veľa učiť.
Boli ste z trojčiat a vaša rodina preto dostala byt v nerómskej bytovke. Aké prijatie ste zažili v bytovke, poprípade v škole, kde ste mali nerómskych spolužiakov?
V bytovke, v pavlači, kde žijú moji rodičia, som nikdy necítil rasizmus alebo diskrimináciu. Prijali nás takých, akí sme. Aj to, že sa môj otec často prejavoval svojím hlasným spôsobom – keď sa u nás niečo riešilo, všetci vedeli, čo riešime, lebo otec rozprával nahlas. Bolo to vzájomné – nerómska strana pochopila nás a naučila sa nás prijímať takých, akí sme, ale bolo to tak aj na našej strane.
Je tam osem poschodí, na každom poschodí sú tri alebo štyri byty, takže je to komunita 32 rodín, čo je extrémne veľa. Vytvorili sa tam silné väzby – Neróm si tykal s mojím otcom Rómom alebo Nerómka si tykala s mojou mamou Rómkou. Fungovalo to, prijímali nás ako normálnu súčasť, partnerov.
Od čoho závisí, aby došlo k obojstrannému prijatiu?
Rómovia sú v médiách často prezentovaní ako šašovia, ako tí, ktorí najviac kričia alebo sú hluční. Nie je to
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK