To, ako dopadne ruská vojna na Ukrajine, zmení nielen Európu, ale aj celý Kaukaz, hovorí poľský reportér a znalec regiónu Wojciech Górecki.
Ťažko ich zaradiť. Sú na okraji Európy aj na periférii Ázie. Majú demokratické výsady aj svojich autokratov. Čoraz viac sa však odďaľujú od Moskvy a znovu naberajú sebavedomie.
O situácii v Arménsku, Azerbajdžane aj Gruzínsku sme sa rozprávali so znalcom Kaukazu, poľským reportérom Wojciechom Góreckým, ktorému v týchto dňoch vychádza reportážna kniha v Absynte Prípitok na predkov .
Rozprávali sme sa:
prečo Rusko stále zohráva deštruktívnu rolu na Kaukaze a Jerevan aj Tbilisi sú preto voči nemu veľmi opatrné;
ako veľmi ovplyvní vojna na Ukrajine situáciu na Kaukaze;
prečo Arménsko vo vojne s Azerbajdžanom prišlo o Náhorný Karabach a jeho premiér napriek tomu vyhráva voľby;
ako sa trauma zo straty územia môže zmeniť na nádej;
čo sa to deje s gruzínskou demokraciou a či je šanca na zmenu v autoritárskom Azerbajdžane, ktorý má prekvapivo nízke HDP na obyvateľa;
kde by ste mali určite vyraziť, ak idete prvý raz na Kaukaz.
Práve ste sa vrátili z Arménska, kde sa nedávno konali veľmi zaujímavé voľby. Premiér Nikol Pašinjan v nich zvíťazil v atmosfére veľmi agresívnej ruskej kampane. Dá sa povedať, že Moskva tieto voľby prehrala?
Je veľmi ťažké vyjadriť sa takto kategoricky. Bolo tam cítiť napätie a tlak zo strany Moskvy, no v týchto voľbách mal každý dôležitý medzinárodný hráč svojho favorita. Pre Moskvu to bol Samvel Karapetjan zo strany Silné Arménsko, kým z našej strany – teda zo strany Európskej únie a USA – to bol Nikol Pašinjan. Podujatia ako samit EÚ – Arménsko či zasadnutie Európskeho politického spoločenstva na začiatku mája znamenali pre Pašinjana silnú podporu. Rovnako aj návštevy dvoch vysokopostavených amerických predstaviteľov – viceprezidenta J. D. Vancea a Marca Rubia.
Rozdiel medzi nami a Ruskom je však tom, že my používame cukor a Rusi bič. Snažili sa dať najavo, že ak ich kandidát prehrá, použijú silu. Nasadili zvyšovanie cien plynu či zatváranie ruského trhu pre arménsky tovar – od brandy cez minerálne vody až po zeleninu. Rozdiel je skrátka v tom, že my ponúkame stimuly a oni uprednostňujú nátlak – ako obvykle.
Pre Jerevan to asi nie úplne príjemná voľba, nie?
Arménsko nemôže úplne zmeniť svoju orientáciu. Musí postupovať veľmi opatrne. Krajina stále zostáva členom Organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) a Eurázijskej ekonomickej únie. Čo sa týka ODKB, tam sú úplne pasívni a nezúčastňujú sa na ich podujatiach. Z druhej menovanej organizácie však majú viaceré ekonomické výhody, napríklad spomínané nízke ceny plynu.
Pašinjan navyše nikdy nesľúbil, že zruší ruskú vojenskú základňu. Rusko má teda stále v rukách silné nástroje vplyvu. Rusi majú vojenskú základňu v meste Gjumri na severozápade krajiny. Majú tu však aj silné ekonomické aktíva – arménske železnice sú závislé od tých ruských a krajina je absolútne závislá od ruského plynu. Pašinjan otvorene deklaroval, že Arménsko bude s Ruskom naďalej spolupracovať.
Kam povedie jeho prvá zahraničná cesta v pozícii staronového premiéra?
Možno to bude Tbilisi. Gruzínsky premiér bol prvým, kto Pašinjanovi zablahoželal, a to priamo počas volebnej noci. Jedna z prvých návštev však pravdepodobne aj tak povedie do Moskvy. Samozrejme, môžeme sa na situáciu pozerať tak, že Rusko alebo jeho kandidáti tieto voľby prehrali. Hovorím kandidáti, pretože tam boli minimálne tri proruské subjekty: Silné Arménsko Samvela Karapetjana, aliancia Arménsko Roberta Kočarjana a Prosperujúce Arménsko Gagika Carukjana. Je to pravda, ale nie celá. Celá pravda je taká, že táto hra
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK