Herec aj pohrebák obaja pracujú s emóciami ľudí. Len jeden im dáva koniec a druhý na dve hodiny ilúziu, že život ešte nejako dáva zmysel, hovorí v rozhovore český herec Daniel Krejčík.
Daniel Krejčík hrá v niekoľkých divadlách, a to aj v projektoch, ktoré sám vydupal zo zeme. Výborným a veľmi obľúbeným hercom je aj bez hereckých škôl. Keď v lete odohrá rolu Jana Antonína Baťu v muzikáli Klan Baťa na letnej scéne Kampa v Prahe, odcestuje na misiu s organizáciou UNICEF a bude o tom písať novú knihu.
Veľká základňa fanúšikov Daniela Krejčíka začala vznikať po tom, ako sa s jeho prvým mužom Matějom Stropnickým zúčastnili televíznej reality šou Zámena manželiek (v Česku ako Výměna manželek – pozn. red.) . V nej Daniel dojímal najmä citlivým prístupom k deťom.
Empatiu a ochotu pomáhať druhým spolu s Matějom Stropnickým prejavili aj neskôr, keď na svojom opravovanom zámku poskytli dočasný domov niekoľkým ukrajinským rodinám, ktoré utiekli do Česka pred vojnou.
Daniel Krejčík donedávna patril k hercom, ktorí zverejňovali historky zo svojho súkromia nielen vo svojich dvoch knihách Nadělení a Háje mství , ale aj v médiách a na sociálnych sieťach. Vlani v lete mu všetci sledujúci držali palce, keď si bral svoju novú lásku…
Potom však stíchol a na jar po najrôznejších bulvárnych špekuláciách požiadal o rešpekt k súkromiu a k svojmu mlčaniu. Náš rozhovor tak vznikal pred niekoľkými týždňami na pozadí tušenej boľavej skúsenosti, ktorá pred niekoľkými dňami vyvrcholila oznámením rozvodu.
V rozhovore sa dočítate:
prečo rodinnú pohrebnú službu nazýva bankomatom emócií;
odkedy mu už javisko ako terapia nestačí;
ako sa vyrovnáva s bolesťou z posledného polroka života;
čo má spoločné s Janom Antonínom Baťom;
kde sú utečenci, ktorým poskytli s Matějom Stropnickým dočasný domov;
ako prežil aj dni, o ktorých bol presvedčený, že ich neprežije.
Stretávame sa v čase intenzívneho skúšania inscenácie Klan Baťa pre letnú scénu na pražskej Kampe. Ako to ide?
Tož snáď dobre, ako by povedali v Zlíne. Napokon Zlín je pre mňa mesto, ktoré vo mne za posledný rok zanechalo veľmi veľa stôp.
Rok sme tam natáčali seriál Místo zločinu: Zlín , dlho som býval v hoteli Zlín, chodil okolo Baťovho mrakodrapu, počúval príbehy a ten úžasný prízvuk ľudí, ktorí tam žijú… A zrazu mám pocit, že sa do toho mesta vraciam inou cestou. Cez Prahu, Kampu a divadlo.
Teda hlavne cez toho človeka, ktorý v Zlíne stále trochu visí vo vzduchu, aj keď je dávno mŕtvy. Na Kampe ho oživujeme, učíme ho spievať, tancovať a rozprávať jeho príbeh. Teda nielen jeho, ale celý klan Baťa.
Hráte Jana Antonína Baťu, nevlastného brata a následníka trónu po Tomášovi Baťovi.
Áno. A som veľmi rád, že hrám práve túto postavu. Ten najslávnejší Baťa, Tomáš, je dnes už skoro mýtus. Meno, ktoré pozná každý.
Ale Jan Antonín… To je človek, ktorý po bratovej smrti prevzal obrovské impérium, niesol na chrbte zodpovednosť za tisíce ľudí, rozšíril firmu do celého sveta, počas druhej svetovej vojny zachránil veľa Židov, v Južnej Amerike vybudoval nové mestá, továrne, školy… A dejiny mu aj tak nakoniec pripravili veľmi trpký osud. Mám rád príbehy ľudí, ktorí boli obdivovaní aj nepochopení zároveň. A Jan Antonín bol presne taký.
Je na tom niečo veľmi ľudské. Že celý život môžete niečo tvoriť – a aj tak vás raz niekto zredukuje na jednu nálepku.
Daniel Krejčík ako Jan Antonín Baťa. Foto – Klan Baťa
Bol označený za kolaboranta, a to sa s ním ťahalo až donedávna.
A práve to ma na tom takmer najviac fascinuje. Ako jednoducho sa ľudský život niekedy zúži na takú nálepku.
Za kolaboranta ho nespravodlivo označili počas druhej svetovej vojny, v päťdesiatych rokoch ho v neprítomnosti – v emigrácii – súdili v jednom z prvých politických procesov. Rehabilitovaný bol po roku 1989.
Jan Antonín totiž hlavne
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK