Európske skúsenosti ukazujú, že o nezávislosti médií nerozhoduje len spôsob ich financovania.
Čo majú spoločné Slovensko a Česká republika? V oboch krajinách sa v posledných rokoch vedie spor o to, ako majú byť financované verejnoprávne médiá. Kým na Slovensku sa skončil zrušením koncesionárskych poplatkov a následnou transformáciou RTVS, v Česku sa práve začína úplne nová kapitola.
Vláda Andreja Babiša v pondelok schválila návrh, ktorý ruší poplatky za Českú televíziu a Český rozhlas a presúva ich financovanie na štát. Na prvý pohľad ide o technickú zmenu, v skutočnosti však otvára debatu o tom, ako ďaleko majú mať médiá verejnej služby od politickej moci.
Česká televízia by mala po novom dostávať 5,74 miliardy korún ročne a Český rozhlas 2,065 miliardy korún.
Návrh zároveň obsahuje inflačnú doložku. Ak kumulovaná inflácia od posledného zvýšenia presiahne desať percent, suma určená pre obe verejnoprávne médiá sa automaticky zvýši bez potreby meniť zákon.
Vláda tvrdí, že práve tento mechanizmus má zabezpečiť predvídateľné financovanie a zabrániť tomu, aby inflácia znižovala reálnu hodnotu rozpočtov.
Koniec poplatkov, začiatok novej debaty
Kritici upozorňujú , že ide len o jednu z poistiek. Hoci inflačná doložka chráni hodnotu pridelených peňazí
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →