Neuveriteľný príbeh stredoeurópskej židovskej rodiny, do ktorej patrili Franz Kafka, Alma Mahler aj Hitlerov osobný lekár.
Kdekoľvek som na cestách a mám voľný večer, zájdem do divadla, väčšinou naslepo. Tak sa mi v Innsbrucku podarilo vidieť Kaviareň Schindler , vydarenú činohru podľa pozoruhodnej reportáže londýnskej právničky Meriel Schindler.
Kritika aj čitateľstvo prijali knihu veľmi dobre, vyšla aj v prekladoch do viacerých jazykov. Rozpráva síce o malom tirolskom meste a rodinnom podniku, ktorý patril autorkiným predkom, ale jej odkaz o radikalizácii a nenávisti voči menšinám vyznieva univerzálne a v mnohom pripomína aj slovenské osudy v dvadsiatom storočí.
Podnikateľský úspech
Viacgeneračná sága sa začína rakúskou industrializáciou koncom devätnásteho storočia. Až cisár František Jozef udelil židovskému obyvateľstvu rovnaké práva ako majorite a umožnil všetkým bez rozdielu voľný pohyb po rozľahlom štáte. Podnikateľský úspech rodiny s koreňmi v českej časti monarchie naštartovala likérka, ktorá sa postupne rozrástla na výrobu marmelády, produkciu ovocných štiav aj dovoz potravín.
V konzervatívnom Innsbrucku žilo veľmi málo Židov, iba niekoľko sto, a považovali sa zväčša za hrdých Rakúšanov. Svoj obľúbený bylinkový likér s originálnou receptúrou výrobcovia pomenovali po tirolskom bojovníkovi za slobodu a národnom hrdinovi Andreasovi Hoferovi.
Po sarajevskom atentáte a vyhlásení mobilizácie rodičia bez váhania poslali svojich synov bojovať za vlasť na haličskom fronte. Autorkin starý otec Hugo, milovník hôr a dôstojník v elitnej alpskej horskej pechotnej divízii, sa neskôr presunul do desivých bojov proti Taliansku v Dolomitoch.
Veľkolepý podnik
Hugo Schindler prežil a roku 1922 si na hlavnej Ulici Márie Terézie otvoril kaviareň. Rakúsko prežívalo ťažké povojnové roky, vládol politický chaos, hospodárstvo bývalého mocnárstva prudko upadlo, nezamestnanosť stúpala.
Neobyčajne veľkolepý nový podnik hosťom ponúkol vytúžené miesto na spoločenské stretnutia, dokonca aj na tanec, klasický a moderný, a tiež horúcu novinku – džez, vítaný doplnok k obligátnym valčíkom. Cez deň si návštevníci mohli vychutnať prémiovú kávu a najlepšiu jablkovú štrúdľu široko-ďaleko a po nociach sa zabávať až do druhej ráno.
Nechýbala ani vlastnoručne vyrábaná čokoláda, remeselné kandizované ovocie a, pochopiteľne, Sacherova torta. Popri veľkom a malom tanečnom salóne sa dve samostatné miestnosti využívali na biliard a bridž. Konečne sa v provinčnom mestečku našla príležitosť a priestor zabudnúť na hrôzy vojny aj trampoty v neistom mieri.
Rozprávky a výskum
Schindlerovej kniha fascinuje
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK