Slovensko starne rýchlejšie ako väčšina európskych krajín. Za dve generácie sa z jednej z najmladších krajín Európy zaradilo medzi najstaršie, upozorňuje demograf a prognostik Boris Vaňo z Výskumného demografického centra. Demografii sa venuje od začiatku 80. rokov.
Do roku 2050 – 2060 podiel seniorov podľa neho s istotou presiahne tridsať percent, čo je viac ako dvojnásobok oproti nedávnej minulosti. „To je pre fungovanie spoločnosti a trh práce zásadný problém.“
Vlani sa na Slovensku narodilo niečo vyše 42-tisíc detí, také nízke čísla pritom prognostici očakávali až o dvadsať rokov. Vaňo tento prepad spája aj s globálnou neistotou posledných rokov. „Pandémia, ruská agresia na Ukrajine, ďalšie konflikty, ekologické výzvy a politické krízy — všetko to zvrátilo zabehané normy a poriadok.“
Vyššiemu veku odchodu do penzie sa nevyhneme, odľahčí to preťažený dôchodkový systém. Ale výhrada, že budeme z práce odchádzať rovno na cintorín, je výrazne populistická, hovorí. Vaňo odporúča sporiť si aj v druhom a treťom pilieri a apeluje na štát, aby tieto možnosti spravil atraktívnejšími.
V rozhovore ešte hovorí:
že na Slovensku nie je žiaden región, ktorý by nepostihlo znižovanie pôrodnosti;
dlhé obdobie sme premrhali tým, že sme sa tvárili, že nepotrebujeme cudzincov;
aj to, ktoré tri veci ho v demografickom vývoji na Slovensku najviac prekvapili.
Nedávno rezonovala správa, že pôrodnosť na Slovensku klesla na historické minimum. Vlani sa narodilo iba niečo vyše 42-tisíc detí. Také nízke čísla sa očakávali až o dvadsať rokov. Prekvapilo to aj vás ako prognostika a demografa?
Takýto výrazný pokles sa neočakával. Pokles pôrodnosti je dlhodobý trend, ale za posledných niekoľko rokov bol veľmi výrazný a neočakávaný. Na druhej strane, keď sa na to pozrieme spätne, čo sa vo svete udialo za posledných šesť rokov – počnúc pandémiou, pokračujúc ruskou agresiou na Ukrajine, ďalšími konfliktmi vo svete, ekologickými výzvami a rôznymi politickými krízami spôsobenými do značnej miery vstupom populistov a extrémistov na politickú scénu –, všetko to zvrátilo zabehané normy a poriadok.
Vnieslo to neistotu do fungovania spoločnosti, ale v prenesenom význame aj do rodín, čo sa zákonite muselo prejaviť na demografickom vývoji a predovšetkým na pôrodnosti. Tá je veľmi citlivá na neistotu, ktorá je spojená s tým, že ľudia buď odkladajú, alebo úplne odmietajú prinášať deti do takého neistého sveta.
Po vojne a aj v 70. rokoch sa na Slovensku rodilo okolo 100-tisíc detí ročne. Vlani to bolo menej ako polovica. Spomenuli ste viaceré faktory, ale pokles bol zrejme pozvoľný v priebehu desaťročí. Čo sú ďalšie dôvody?
Stotisícové generácie, ktoré sa rodili po druhej svetovej vojne a v 70. rokoch minulého storočia, boli spojené ešte s bývalým režimom. Spoločenská situácia za socializmu a v súčasnosti je neporovnateľná. Aj demografický vývoj sa úplne inak prejavoval v spoločnosti, kde nebola možnosť slobodnej voľby a boli rôzne obmedzenia. Dnes sa
Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.
Máte už konto?
Read the full article at Denník N →
SK